My Little ImaginaerumBe the change that you wish to see in the world.

Problémy alebo zbytočnosti?

Publikované 06.03.2014 v 23:03 v kategórii Niečo na zamyslenie, prečítané: 204x

Dobrý večer =) Dneska som sa zasa rozhodla venovať inej téme o ktorej som sa vyjadrila už aj na svojom Facebooku. Vopred upozorňujem že tento článok sa netýka ľudí, ktorých niečo skutočne trápi a sužuje nejaký vážny dôvod alebo problém. 
Na FB som videla množstvo depresívnych statusov a fotiek.Keď som sa tých ľudí spýtala, čo sa deje a či je všetko v poriadku, ako ich dôvod smútku uviedli hádku s kamarátom, zákaz na počítač od rodičov, dostali vec, ktorá sa im nepáčila, prípadne nemala štýl, zákaz chodenia von za zlé známky/správanie, pokazená písomka, niekto im povedal pár škaredých slov, a takto by sme mohli ešte pokračovať.
Divím sa týmto ľudom. Skutočne im nerozumiem. Plačú kvôli tomu, že im mama kúpila namiesto pomarančov mandarínky. Hovorím o tých, ktorí sa NEUSTÁLE sťažujú na to, aký majú hrozný život, ako si prajú umrieť, aké veľké problémy majú. Je dôvod na smrť alebo prípadne na sebapoškodzovanie? Niektorí si hneď nato porežú ruku, vyronia pár sĺz, vyfotia to, hodia to na sociálnu sieť a dajú ku tomu depresívny popis so svojim "problémikom". ... prípadne tie týpky, ktoré kazia povesť metalistom a režú sa pri Black Veil Brides - iba pre to že chcú mať štýl. Ak náhodou takýto človek príde v dospelosti do nového zamestnania - bude sa chcieť socializovať a osamostatniť - a zamestnávateľ uvidí jeho zjazvené ruky, myslíte, že ho nechá v práci dlho? Podľa mňa by ho ani neprial. To ešte nehovorím o rôznych infekciách, ktoré si môžu do ruky priviesť
Niektoré dievčatká plačú preto, že sa ich idol neobjaví v ich meste, vnucujú ho ľudom a najväčší problém vidia v tom, že si ich idol našiel ďalšiu priateľku. Plačú pre to, že nemajú všetky veci značkové a že ich šiltovka nie je dostatočne rovná - ako je dnes v móde. Pritom väčšina z týchto ľudí nemá ani viac ako 15 rokov a nevedia čo sú to skutočné životné problémy - prípade dosť vážne situácie - čo im ani neprajem poznať. 
Ak sa niekto opováži súdiť ich, vytiahnú argumenty ako napríklad : "Ty ma vôbec nepoznáš! Nevieš, čo prežívam! Nevieš ako sa cítim! Nevieš, aký mám hrozný život, ako to mám ťažké! Mám toľko nesplnených želaní! :( Nikto mi nedokáže pomôcť! Chcem umrieť! A to mám iba 13 rokov ale môj život nestojí za nič!" - odpusťte mi trocha tej irónie.
Milí moji ľudia, ktorí zvyknete preháňať - niečo vám chcem povedať. Čo by ste robili, ak by ste nemali kde bývať? Ak by ste každý deň museli bojovať o život? Ak by vás niekto týral? A to nie je všetko. Ale čo by ste robili potom? 
Nerobte zo zbytočností problémy. Áno, niektorí ľudia sú občas smutní, (navyše, každý z nás má svoje smutné chvíle) majú depresie, niektorí to nezvládnu a porežú sa, ... Je toho mnoho, čo smutný človek dokáže urobiť. Aj sa zavrie do izby a premýšľa o smutnom svete.  Ale musíte to robiť i vy? Ľudia, ktorým prakticky nič nechýba a každý to o vás vie? ... Musíte zo seba robiť chudinky? Nesnažte sa takto zviditeľniť. Priatelia sa dajú nájsť aj normálnou cestou - a omnoho lepší! 
Ale takto ste iba každému na smiech ....
Odpusťte mi rozsah tohto článku, ale nemohla som si to odpustiť. Dúfam, že vám to niečo dalo ... a že si to prečítajú aj dotyčné osoby, ktoré spĺňajú tieto kritériá. 
Buďte šťastní, život je príliš krátky na to, aby sme sa trápili nad ničím. =) Dobrú noc! 

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?



Ak by ste mali kedykoľvek nejaké duševné, emocionálne alebo akékoľvek problémy, som tu vždy pre každého. Pokojne mi kedykoľvek napíšte na email s akýmkoľvek vašim problémom a pokúsim sa vám poradiť alebo pomôcť :) #spreadlove Email : elaniecapkovicova@gmail.com