Krásy okolo nás, ktoré často nevnímame
Publikované 23.04.2014 v 23:13 v kategórii Niečo na zamyslenie, prečítané: 409x
Ahojte. =) tak vám sem znova píšem, tentokrát o téme, ktorú som možno ešte nespomínala.
Zistila som, že človek, ktorý vidí krásu a cíti lásku vie cítiť aj smútok. A verím, že krása okolo nás nám pomáha uvedomovať si, že aj keď sme smutní, mali by sme sa tešiť práve z tých maličkosti a potešiť sa aj pri pohľade na nový úsvit slnka - novú šancu niečo zmeniť - mali by sme obrátiť práve k slnku, aby všetky naše tiene padli za nás. =)
Krásu okolo nás si treba viac všímať. Je totiž zadarmo. A vie nás potešiť - mňa teda určite.
Dobrá vychádzka je úžasný liek na hlavu plnú trápení. =)
Asi sme si už všetci všimli, že pre väčšinu ľudí je krása pojem, ktorý sa im vybaví, keď vidia nejaké drahé luxusné veci, nejaké umelecké diela a tak ďalej.
Nehovorím, že tie nie sú krásne. Sú často priam nádherne. Niektorí ľudia sa ale zabudnú pozrieť aj na živú krásu okolo seba.
Zabúdame na to, že práve príroda a jej krásy by pre nás mali byť tými najkrajšími, pretože nám zároveň dávajú i život. A ak spojíme krásu života s krásou všeobecnou, dostaneme práve tú prírodu v ktorej prakticky aj žijeme. Pretože každé mesto, každý kúsok niečoho iného a každý z nás sa nachádza práve vo veľkom celku prírody. =)
Ja osobne veľmi rada chodím do prírody aj keď by som veľmi nemala - kvôli alergií na takmer všetky možné veci. Ale predsa zákaz príliš častých vychádzok od lekárky porušujem, pretože v tom, v čom žijeme, mi určite nemôže priveľmi ublížiť.
Nehovorím, že tie nie sú krásne. Sú často priam nádherne. Niektorí ľudia sa ale zabudnú pozrieť aj na živú krásu okolo seba.
Zabúdame na to, že práve príroda a jej krásy by pre nás mali byť tými najkrajšími, pretože nám zároveň dávajú i život. A ak spojíme krásu života s krásou všeobecnou, dostaneme práve tú prírodu v ktorej prakticky aj žijeme. Pretože každé mesto, každý kúsok niečoho iného a každý z nás sa nachádza práve vo veľkom celku prírody. =)
Ja osobne veľmi rada chodím do prírody aj keď by som veľmi nemala - kvôli alergií na takmer všetky možné veci. Ale predsa zákaz príliš častých vychádzok od lekárky porušujem, pretože v tom, v čom žijeme, mi určite nemôže priveľmi ublížiť.
Celkom milou a užitočnou vlastnosťou ľudí je vedieť sa tešiť aj z maličkostí. Pre niekoho maličkosť znamená to, že ho blízky človek obdaroval, alebo že vidí nejakú úsmevnú scénku. Som jeden z tých ľudí, ktorým vie zdvihnúť náladu aj maličkosť ale tie maličkosti časom tvoria veľké veci. Vie ma potešiť aj pohľad na to, ako spoza mrakov vychádza slnko. A keď spojíme veľa malých kúskov dokopy, dostaneme jednu väčšiu vec. Keď k tej väčšej veci pridávame ďalšie menšie, tá vec sa bude zväčšovať. To je možno návod, ako sa stať šťastným. Obklopovať sa práve maličkosťami, ktoré nás tešia. =)
Pre mňa je jednou z maličkostí a zároveň aj jednou z tých veľkých vecí chodiť von a pozorovať všetko okolo mňa. Vnímať svet aj inými očami a pozerať sa na veci z iných uhlov.
Často ležím v tráve a pozerám sa do oblohy. Premýšľam nad všetkým a tiež nad tým, ako je to všetko okolo nás vlastne krásne a je smutné, že si to mnoho ľudí príliš nevšíma, pretože to berú ako samozrejmosť.
Pre mňa je jednou z maličkostí a zároveň aj jednou z tých veľkých vecí chodiť von a pozorovať všetko okolo mňa. Vnímať svet aj inými očami a pozerať sa na veci z iných uhlov.
Často ležím v tráve a pozerám sa do oblohy. Premýšľam nad všetkým a tiež nad tým, ako je to všetko okolo nás vlastne krásne a je smutné, že si to mnoho ľudí príliš nevšíma, pretože to berú ako samozrejmosť.
Viem, že toto veľmi nepatrí k téme, ale chcem to sem napísať :
Vždy som rada snívala a svet som vnímala ako rozprávku, v ktorej sa nakoniec stane to, čo je dobré a zároveň potešujúce pre všetkých. A že nakoniec bude všetko dobré a krásne a skončí sa to typickou vetou : "A žili šťastne, až kým neumreli."
Vidím ale, že to nie je pravda. A život je mnohokrát viac krutejší ako dokážu byť niektorí ľudia. Osud je vždy o jeden krok vpred aby vás mohol včas zraziť na kolená.
A aby som si to uvedomila, potrebovala som najprv dostať príučku a kopanec.
Vždy som rada snívala a svet som vnímala ako rozprávku, v ktorej sa nakoniec stane to, čo je dobré a zároveň potešujúce pre všetkých. A že nakoniec bude všetko dobré a krásne a skončí sa to typickou vetou : "A žili šťastne, až kým neumreli."
Vidím ale, že to nie je pravda. A život je mnohokrát viac krutejší ako dokážu byť niektorí ľudia. Osud je vždy o jeden krok vpred aby vás mohol včas zraziť na kolená.
A aby som si to uvedomila, potrebovala som najprv dostať príučku a kopanec.
Najlepšie sa to uvedomuje práve vtedy, keď sa idem prejsť von, nabrať nový dych a premýšľať, pritom sa zasnene pozerať do oblohy. (Nie, nebolo to až tak dokonalé, pretože párkrát ma vďaka mojej nepozornosti takmer zrazilo auto a 2x ma dokonca i buchlo do boku =D To je ale vedľajšie. =D )
Zistila som, že človek, ktorý vidí krásu a cíti lásku vie cítiť aj smútok. A verím, že krása okolo nás nám pomáha uvedomovať si, že aj keď sme smutní, mali by sme sa tešiť práve z tých maličkosti a potešiť sa aj pri pohľade na nový úsvit slnka - novú šancu niečo zmeniť - mali by sme obrátiť práve k slnku, aby všetky naše tiene padli za nás. =)
Krásu okolo nás si treba viac všímať. Je totiž zadarmo. A vie nás potešiť - mňa teda určite.
Dobrá vychádzka je úžasný liek na hlavu plnú trápení. =)
Dobrú noc =) A ďakujem vám, ak ste došli až sem.
Komentáre
Celkom 0 kometárov